Blog

Častým problémom, s ktorým sa v praxi stretávam je strach detí. Príčiny sú rôzne. Nočný spánok, cudzí ľudia, zvieratá. Pokúsim sa to zhrnúť a dať vám nejakú predstavu, čo sa asi deje. Ako deti rastú, spoznávajú svet, nové podnety. Tým, že sa rozvíja okruh ich poznania sa môžu začať báť vecí, ktoré predtým nepoznali, alebo nevnímali. Je to strach z neznámeho. U niektorých detí táto zmena “oboznamovania sa “môže prejsť bez problémov. Pokiaľ dokážete zistiť príčinu strachu- teda čoho sa dieťa bojí, je to ten lepší prípad, lebo viete na čo sa máte sústrediť a s čím pracovať. Horšie je to, pokiaľ je u dieťaťa prítomná úzkosť, a dieťa nevie pomenovať, čoho sa bojí a ani prečo. Môže sa stať, že vaše dieťa bude úzkostné  a bude nutné k nemu pristupovať citlivejšie. Netreba zabúdať, že úzkosť je v istej miere potrebná, lebo nás chráni pred nebezpečenstvom. Je bežnou výbavou nášho organizmu a pripravuje nás na boj či útek. Ak však negatívne zasahuje do bežných oblastí nášho života, tak jej treba venovať pozornosť.
Čo všetko môže úzkosť vyvolávať? Môžu to byť privysoké nároky na dieťa, perfekcionizmus detí, problémy v škole či škôlke, šikana, nezačlenenie sa do kolektívu, výchova bez hraníc, dvojkoľajná (čo mama dovolí, otec zakáže, alebo naopak), či dehonestujúce ponižovanie, vysmievanie sa, nevhodné filmy, agresívne a nevhodné počítačové hry. Deti tiež často opakujú to, čo vidia – teda ak ste vy úzkostný rodič pravdepodobne to preberie aj vaše dieťa. Poznám prípad, keď sa mamička veľmi bála psov a vždy, keď okolo nej a jej syna prechádzal pes, odišla s malým na druhú stranu ulice alebo sa veľmi zľakla a syna mykla za ruku. Syn sa od mamy naučil, že psov sa treba báť, hoci sám takúto skúsenosť s nimi nemal…. Našli ste si tu nejaký podnet? Aké máte skúsenosti vy?