Blog

Každému je zrejme známy pojem inteligencia.  Od výšky inteligenčného kvocientu chceli vedci odvíjať … predpoklad úspechu…
Zistilo sa však niekoľko nedostatkov tejto metódy. Veľa ľudí, hoci aj nadpriemerne inteligentných, nedokázalo využiť svoje kvality a v rámci merítok úspešnosti ich predstihli  ľudia „menej inteligentní“. Preto sa niektorí psychológovia naďalej zamýšľali, čo iné ešte ovplyvňuje životnú úspešnosť človeka. Dospeli k záveru, že úspešnosť človeka vo veľkej miere závisí práve od emocionálnej inteligencie.

• často nesprávne zamieňame IQ (inteligenčný kvocient) s EQ (emocionálny kvocient), pričom IQ je merateľnou veličinou kognitívneho výkonu a EQ merateľný nie je, stúpa však priamoúmerne s úspešným uplatnením človeka v sociálnych vzťahoch
• ďalší rozdiel medzi IQ a EQ je, že inteligenčný kvocient zostáva po celú dobu života viac-menej nemenný, kým emocionálny kvocient sa dá modifikovať sociálnym učením
• v deväťdesiatych rokoch bola téma EQ  spopularizovaná psychológom Danielom Golemanom, ktorý odporučil dívať sa na celkovú inteligenciu nielen cez prizmu IQ, ale hlavne EQ,
• Goleman vníma EQ v medziach sebauvedomenia, altruizmu, osobnej motivácie, vcítenia a schopnosti ľúbiť a byť milovaný priateľmi, partnermi a členmi rodiny
• pre úspešný život ľudí v spoločnosti sú dôležité oba typy inteligencie, ich rovnováha a súhra, obrazne povedané – IQ je ako malé semienko, ktoré pre svoj plný rozvoj potrebuje výdatné zalievanie silou EQ
  

Čo je to emocionálna inteligencia?

• pod tento pojem sa zaraďujú emocionálne vlastnosti, akými sú empatia, vyjadrovanie a chápanie pocitov, ovládanie nálady, nezávislosť, prispôsobivosť, obľúbenosť, schopnosť riešenia medziľudských vzťahov, vytrvalosť, priateľskosť, láskavosť a úcta
• emocionálna inteligencia je súčasťou sociálnej inteligencie – schopnosti jedincov vychádzať dobre s ostatnými ľuďmi, je to schopnosť detekovať a následne využívať svoje emócie vo svoj prospech i v prospech druhých ľudí s cieľom presadenia sa v sociálnom prostredí
• v manažérskom ponímaní ľudia s vysokým EQ vedia vytvárať prostredie „win-win“ = „výhra-výhra“, teda situácie, kedy „ovca zostáva celá i vlk sýty“ k všeobecnej spokojnosti všetkých zainteresovaných
• základom emocionálnej inteligencie je päť schopností, ktoré by sme mali cieľavedome rozvíjať už  od detstva – sebauvedomenie, sebaovládanie, sebamotivácia, empatia, angažovanosť

1. Sebauvedomenie je schopnosť orientovať sa vo svojich duševných pocitoch a stavoch, uvedomiť si svoje silné a slabé stránky, prijať ich a rešpektovať svoje hranice za súčasného vedomia vlastnej hodnoty.
2. Sebaovládanie je schopnosť detekovať okamžité impulzy a emócie a zvládať ich sociálne prijateľnou formou, pocity nepotláčať, ale ich aktívne abreagovať s ohľadom na okolie.
3. Sebamotivácia predstavuje vnútorné zainteresovanie pre dosiahnutie cieľa. Ide o snahu pracovať na sebe, pričom dôležitým ani nie je tak cieľ, ako cesta, ktorá k nemu vedie. Je ideálne, ak vieme pretaviť slovo „musím“ ( vonkajšia motivácia, to, čo po nás chce okolie, nadriadení, rodičia, autorita) do slova „chcem“ ( vnútorná motivácia, sebamotivácia), pretože ak niečo skutočne chceme a nielen musíme, máme imanentný záujem na cieli a prácu konáme s väčšou ľahkosťou a za menšieho energetického výdaja.
4. Empatia je  vnímavosť k emóciám iných, schopnosť porozumieť citom druhého  človeka. Pramení zo sebauvedomenia – čím otvorenejší sme  k vlastným emóciám, tým lepšie dokážeme rozoznávať a rozumieť citom iných ľudí, „čítať medzi slovami“. Keď sa nám niekto zverí so svojimi starosťami, väčšinou zvykneme odpovedať vlastným podobným  zážitkom alebo dávať rady, no dotyčný práve toto nechce počuť. Vhodnejšie ako vlastné bedákanie a mentorovanie je “aktívne počúvanie”, čiže vcítenie sa do citového a myšlienkového sveta druhého bez toho, aby sme  ho hodnotili. Empatickí ľudia sú priatelia, ktorých vyhľadávame práve kvôli pohode, ktorú pri nich zažívame.
5. Angažovanie sa v medziľudských vzťahoch predstavuje obratnosť v spoločenskom styku, sociálne angažovaní ľudia majú spoločenský vplyv, vedia konštruktívne komunikovať, prejaviť svoje názory a požiadavky, nadchnúť ostatných pre nejaký cieľ, hľadať zlatú strednú cestu medzi svojimi potrebami a požiadavkami iných. Schopnosť vychádzať s druhými závisí aj od schopnosti budovať a pestovať vzťahy, rozpoznať a riešiť konflikty.